Sv. Angela Merici

Sv. Angela Merici sa narodila okolo roku 1474 v Desenzano del Garda (oblasť Brescia). Svoje detstvo a dospievanie strávila na neďalekom vidieku. Bolo ich päť detí, traja chlapci a dve dievčatá. Angela bola predposledná.

Angelin otec vedel čítať a často rodine čítal životopisy svätých. To veľmi Angelu ovplyvnilo.

Keď Angele zomrela sestra a aj rodičia, približne osemnásťročná odišla i s mladším bračekom k strýkovi do mestečka Saló. Tu sa stáva františkánskou terciárkou, aby mohla lepšie nasledovať Krista a slobodnejšie pristupovať k sviatostiam. Po návrate do Desenzana žije všedný život v starostlivosti o dom, polia a robí dobre ako môže.

Roku 1516 ju jej františkánski predstavení pozývajú do mesta Brescia k váženej panej menom Caterina Patengola, ktorá stratila manžela a deti. Angela tak začína svoje poslanie utešiteľky a radkyne, ktoré sa postupne rozširuje na všetkých , čo sa na ňu obracajú s prosbou o modlitby alebo ako na prostredníčku a uzmierovateľku. Postupne býva na viacerých miestach, nakoniec v byte pri kostole sv. Afry.

V tom čase boli púte obľúbenou formou pokánia. Angela navštívila viaceré pútne miesta, r. 1524 bola aj vo Svätej zemi a v jubilejnom roku 1525 putovala do Ríma. Pre vojenské nepokoje sa nakrátko uchyľuje do Cremony, kde nadväzuje styky s milánskym dóžom žijúcim v exile.

Po návrate do Brescie sa venuje dielu, ktoré jej určil Boh, zakladá  „Spoločnosť svätej Uršule“.

Ešte počas Angelinho pobytu v Desenzane sa jedného dňa stalo, že na poli, keď sa modlila v čase olovrantu, mala videnie, v ktorom sa dozvedela, že Boh si ju vyvolil, aby v Cirkvi založila novú spoločnosť.

 

Oficiálne ju založila dňa 25. novembra 1535, v deň sv. Kataríny Alexandrijskej.   Pre ženu v tom čase boli možné jedine dve cesty: manželstvo alebo kláštor s klauzúrou. O osude ženy rozhodovala vtedy vlastná rodina. Odteraz Angela umožňuje ženám ďalší životný stav, ktorý sa neskôr stane kánonickým: ide o dobrovoľné zasvätenie sa Bohu životom „neviest Božieho Syna“, ktoré sú otvorené pre duchovné materstvo, zostávajú pritom vo svete, vo svojej pôvodnej rodine alebo v pracovnom prostredí. Nie sú viazané na spoločnú činnosť, ale nie sú ani izolované, lebo sú členky určitej duchovnej rodiny. Tejto „rodine“ dáva Angela vlastnú Regulu, Rady a Závet hlbokej asketickej a duchovnej hodnoty, ale aj plné pedagogickej prezieravosti. Angela umiera 27. januára 1540 v Brescii, kde je aj pochovaná v kostole sv. Afry. Dnes je to už kostol zasvätený sv. Angele. Cirkev ju vyhlásila za svätú 24. mája 1807. Myšlienky a zásady Angely Merici sa veľmi rýchlo rozšírili po celom Taliansku i vo svete. V Taliansku zakladali Spoločnosti sv. Uršule rôzni biskupi, vo Francúzsku sa tieto v 17. storočí pod vplyvom jezuitov pretvorili na rehoľné spoločenstvá. Zaoberali sa výchovou dievčat a rozšírili sa do všetkých svetadielov. V nasledujúcich storočiach vzniklo podľa uršulínskej reguly mnoho ďalších kongregácií, pričom všetky pokladajú Angelu za svoju Matku.

 

Pôvodná forma tiež pretrvala a začiatkom 20. storočia zaznamenala veľký rozmach. Vďaka tomu, že Spoločnosť sv. Uršule sa rozšírila vo svojej sekulárnej forme i v podobe rozličných inštitútov sestier uršulínok, je dnes Angela Merici uznávaná a uctievaná po celom svete.

 

Jej novátorstvo je v idei a uskutočnení zasväteného života vo svete, v pedagogických zásadách, ktoré predznačujú myšlienky sv. Františka Salezského a sv. Don Bosca a vo vytvorení vlastnej reguly, ktorej spiritualita je natoľko časová, že sa ňou možno riadiť aj po Druhom vatikánskom koncile. Dosvedčujú to i jej spisy: Regula, Rady a Závet.

(Voľne podľa „Stručný životopis“ v  „Svätá Angela Merici: Spisy“. Vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 1997.)

 

Ďalšia dostupná literatúra:

Ďalej >