Spoločnosť sv. Uršule

Spoločnosť sv. Uršule založila sv. Angela Merici v Brescii 25. novembra 1535, keď sa do knihy, dodnes uchovávanej, zapísalo prvých 24 sestier. Ordinár diecézy ju schválil 8. augusta 1536 a potvrdená bola pápežom Pavlom III. bulou „Regimini Universalis Ecclesiae“ 9. júna 1544.   Po roku 1947, kedy je táto forma života pomenovaná „sekulárny inštitút“ sformovali sa diecézne Spoločnosti sv. Uršule v jediný Sekulárny inštitút sv. Angely Merici pápežského práva a to vo federatívnej forme. Dnešné Stanovy boli schválené Svätou stolicou 8. augusta 1994.   Je rozšírená v Európe, Severnej a Južnej Amerike, Afrike, Ázii i Austrálii. V Európe sú Spoločnosti v Taliansku, na Malte, vo Francúzsku, Nemecku, Švajčiarsku, Poľsku, Anglicku a na Slovensku.   Formácia po prvotnej orientácii v povolaní trvá sedem rokov v normálnom životnom prostredí. Dvojročné skúšobné obdobie, po ktorom nasleduje päť rokov dočasných záväzkov, slúžia na overenie, či táto forma života vyhovuje, až potom nasleduje celoživotné zasvätenie sa Bohu.   Inštitút má svoje vlastné duchovné dedičstvo, podľa ktorého má zasvätená prežívať spojenie s Bohom v každom prostredí, kde sa nachádza.  

Dôraz je na prežívaní snúbeneckého vzťahu s Ježišom,

       na radosti, ktorá z toho vyplýva

       a na spoločenstve rodinného charakteru.

Snaží sa byť kvasom a prinášať lásku, spravodlivosť a pokoj do svojej rodiny, práce, farnosti a apoštolátu.

Tento spôsob života sa hodí pre samostatné, aktívne typy dievčat a slobodných žien aj stredného veku.

Na Slovensku začína roku 1980 v podmienkach totality. Napriek tomu už roku 1990 má potrebný počet členiek, aby mohla byť zaregistrovaná pôvodne ako Spoločnosť sv. Uršule v Československu, neskôr, keďže v Čechách nie sú zatiaľ povolania, ako Spoločnosť sv. Uršule na Slovensku. Dnes má 22 členiek, roztrúsených po viacerých diecézach, pričom jej sídlo je v Košiciach.

Popri osobných vzťahoch sa stretávajú raz mesačne.

Ďalej >